Tridsiaty marec je výročím smrti prvého rusínskeho učiteľa, básnika, filantropa a kňaza Alexandra Duchnoviča. Tento rok si pripomíname 150 výročie od úmrtia tohto velikána. O Duchnovičovi sme sa v škole na literatúre alebo dejinách toho veľa neučili, v podstate nie je v osnovách, však zaslúžil sa o kultúrny i duchovný rozmach rusínov.
Najznámejším zrejme pre každého z nás je Duchnovičovo Vyznanie… Ja Rusyn byl, jesm i budu, Ja rodilsja Rusynom…
ВРУЧАНIЄЯ Русинъ былъ, есмь, и буду,Я родился Русиномъ,Честный мой родъ не забуду,Останусь его сыномъ;Русинъ былъ мой отецъ, мати,Русская вся родина,Русины сестры, и братыИ широка дружина;Великій мой родъ, и главный,Міру есть современнiй,Духомъ и силою славный,Всѣмъ народамъ пріемный.Я свѣтъ узрѣлъ подъ Бескидомъ,Первый воздухъ русскій ссалъ,И кормился русскимъ хлѣбомъ,Русинъ мене колысалъ.Коль первый разъ отворилъ ротъ,Русское слово прорекъ,На азбуцѣ первый мой потъСъ молодого чела текъ.Русскимъ потомъ я питанъ былъ,Русскимъ ишолъ росходомъВъ широкій свѣтъ; но не забылъСъ своимъ знатися родомъ. —И теперь, кто питаетъ мя?Кто кормитъ, кто мя держитъ?Самое русское племяМою годность содержитъ!Прото тебѣ, роде мой,Кленуся живымъ Богомъ,За печальный потъ и трудъ твойПовинуюся долгомъ.И отдамъ ти колько могу:Прійми той щирый дарокъ,Прійми вотъ маленьку книгу,И сей писменный рядокъ.Прочее же не забудуСердца моего скрухуПожертвовати; — я твой буду,Твоимъ другомъ и умру.
Alexander Duchnovič, národný buditeľ rusínov
Narodil v obci Topoľa, v okrese Humenné. Je považovaný za vedúcu osobnosť národného hnutia na východnom Slovensku a Podkarpatsku. Často je označovaný za prvého národného učiteľa. V rokoch 1821 – 1823 študoval filozofiu v Košiciach, ďalšie štyri roky sa venoval štúdiu teológie v Užhorode. Po štúdiu pôsobil na biskupskom úrade v Prešove, ako vychovávateľ v Užhorode, gréckokatolícky kňaz v Chmeľovej a Beloveži. Od roku 1838 bol notárom biskupského poradného zboru v Užhorode, od roku 1843 kanonik biskupstva v Prešove.
Alexander Duchnovič bol tiež básnikom, autorom divadelných hier, historikom, zakladateľom ľudových škôl, autorom učebníc pre žiakov a ich učiteľov. V polovici 19. storočia sa stal ústrednou postavou kultúrneho života rusínov. Najmä však tým, že založil prvý internát na východnom Slovensku pre deti z chudobných rodín. Politickému dianiu sa začal venovať v roku 1847, ako zástupca prešovskej kapituly sa zúčastnil na poslednom uhorskom stavovskom sneme.
O politické, spoločenské a národné pomery Ukrajincov v Uhorsku sa začal bližšie zaujímať po vypuknutí buržoáznej revolúcie a nadviazal kontakty s predstaviteľmi ukrajinského politického života.V roku 1848 sa stal členom skupiny A. Dobrianského v Prešove, ktorá viedla ukrajinské národné a politické úsilie v revolučnom Uhorsku a vypracovala prvý národný politický program Ukrajincov v Uhorsku v duchu ich zjednotenia s Ukrajincami v Haliči. Výrazne prispel k organizačnému a kultúrnemu rozvoju národného života Ukrajincov v Uhorsku, spolupôsobil pri tvorbe základov ich národného obrodenia. Alexander Duchnovič na jednej strane uznával príslušnosť ukrajinského obyvateľstva Uhorska a Halíče k východným Slovanom, na strane druhej neuznával ich ukrajinskú národnú príslušnosť. Rovnako bol odporcom ukrajinského jazyka a vzniku spisovného jazyka z niektorých nárečí. Presadzoval však liturgický jazyk doplnený o nárečové výrazy. Je považovaný za za jedného z hlavných tvorcov koncepcie samostatného rusínského národa na východnom Slovensku, Zakarpatskej Ukrajine a Halíči.
V roku1849 bol zvolený za člena župného výboru Šarišskej župy. V roku 1850 založil v Prešove literárny spolok s významným vzdelávacím poslaním, ktorý viedol do roku 1953. Mesto sa tak stalo na začiatku 50. rokov 19. storočia strediskom národného života Ukrajincov v Uhorsku. V tomto období založil prvú požičovňu kníh, vydal tri ročníky almanachu Pozdravlenje Uhorskich Rusinov a prvý ukrajinský kalendár. Za dôležité považoval vzdelávanie predovšetkým mladej generácie. Študentov učil v rodnom jazyku, v škole venoval pozornosť poznaniu základov poľnohospodárskych prác, osobitne záhradníctva a ovocinárstva. Je autorom viacerých učebníc, ktoré boli dlhé roky jedinými príručkami používanými v ukrajinských školách. Je tiež autorom prvého šlabikára s názvom Narodnaja pedagogija v poľzu učiľišči i učitelej seľskich.
Napísal, resp. zostavil rukopisnú zbierku Privitatae cogitationes, ktorá obsahuje práce 20. a 30. rokov a poskytuje celkový obraz umeleckej tvorby spisovateľa a básnika týchto rokov. V roku 1862 za pomoci nadšencov založil v Prešove Spoločenstvo svätého Jána Krstiteľa, ktoré podporovalo v štúdiu na stredných a vysokých školách schopných žiakov z chudobnejších vrstiev obyvateľstva.
Alexander Duchnovič bol aj prívržencom slovenského národného hnutia v kultúrnej a organizačnej práci, čerpal z neho skúsenosti a podnety. S jeho predstaviteľmi udržiaval styky najmä na východnom Slovensku. Členmi jeho literárneho spolku boli aj J. Záborský, P. Kellner, B. Nosák. Prispieval do slovenskej tlače. Na znak priateľstva k Slovákom napísal po slovensky báseň Toast. O jeho buditeľskej činnosti písali J. M. Hurban, J. Botto, Sasinek a i. B. Nosák mu venoval v roku 1854 báseň.
Z Duchnoviča žijeme dodnes
Treba povedať, že Alexander Duchnovič je pre Rusínov dodnes veľkou persónou o čom svedčí nielen dodnes fungujúce rovnomenné divadlo v Prešove no napríklad aj obnovený spolok svätého Jána Krstiteľa (Obščestvo sv. Joana Krestiteľa), ktorý sa usiluje nielen o duchovnú obrodu Rusínov no taktiež vynakladá úsilie na prekladanie bohoslužobných textov do rusínskeho jazyka.
Po 150. rokoch môžeme skonštatovať, že i napriek skutočnostiam ktoré Rusínov zmietajú nielen na východe Slovenska sú Duchnovičove idey silne zakorenené v národe, z ktorého aj on sám pochádzal.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára