2. mája 2015

Alexander Duchnovič národný buditeľ rusínov aj 150 rokov po smrti





Tridsiaty marec je výročím smrti prvého rusínskeho učiteľa, básnika, filantropa a kňaza Alexandra Duchnoviča. Tento rok si pripomíname 150 výročie od úmrtia tohto velikána. O Duchnovičovi sme sa v škole na literatúre alebo dejinách toho veľa neučili, v podstate nie je v osnovách, však zaslúžil sa o kultúrny i duchovný rozmach rusínov. 
Najznámejším zrejme pre každého z nás je Duchnovičovo Vyznanie… Ja Rusyn byl, jesm i budu, Ja rodilsja Rusynom…
ВРУЧАНIЄ
Я Русинъ былъ, есмь, и буду,
Я родился Русиномъ,
Честный мой родъ не забуду,
Останусь его сыномъ;
Русинъ былъ мой отецъ, мати,
Русская вся родина,
Русины сестры, и браты
И широка дружина;
Великій мой родъ, и главный,
Міру есть современнiй,
Духомъ и силою славный,
Всѣмъ народамъ пріемный.
Я свѣтъ узрѣлъ подъ Бескидомъ,
Первый воздухъ русскій ссалъ,
И кормился русскимъ хлѣбомъ,
Русинъ мене колысалъ.
Коль первый разъ отворилъ ротъ,
Русское слово прорекъ,
На азбуцѣ первый мой потъ
Съ молодого чела текъ.
Русскимъ потомъ я питанъ былъ,
Русскимъ ишолъ росходомъ
Въ широкій свѣтъ; но не забылъ
Съ своимъ знатися родомъ. —
И теперь, кто питаетъ мя?
Кто кормитъ, кто мя держитъ?
Самое русское племя
Мою годность содержитъ!
Прото тебѣ, роде мой,
Кленуся живымъ Богомъ,
За печальный потъ и трудъ твой
Повинуюся долгомъ.
И отдамъ ти колько могу:
Прійми той щирый дарокъ,
Прійми вотъ маленьку книгу,
И сей писменный рядокъ.
Прочее же не забуду
Сердца моего скруху
Пожертвовати; — я твой буду,
Твоимъ другомъ и умру.

Alexander Duchnovič, národný buditeľ rusínov

Narodil v obci Topoľa, v okrese Humenné. Je považovaný za vedúcu osobnosť národného hnutia na východnom Slovensku a Podkarpatsku. Často je označovaný za prvého národného učiteľa. V rokoch 1821 – 1823 študoval filozofiu v Košiciach, ďalšie štyri roky sa venoval štúdiu teológie v Užhorode. Po štúdiu pôsobil na biskupskom úrade v Prešove, ako vychovávateľ v Užhorode, gréckokatolícky kňaz v Chmeľovej a Beloveži. Od roku 1838 bol notárom biskupského poradného zboru v Užhorode, od roku 1843 kanonik biskupstva v Prešove.
Alexander Duchnovič bol tiež básnikom, autorom divadelných hier, historikom, zakladateľom ľudových škôl, autorom učebníc pre žiakov a ich učiteľov. V polovici 19. storočia sa stal ústrednou postavou kultúrneho života rusínov. Najmä však tým, že založil prvý internát na východnom Slovensku pre deti z chudobných rodín.  Politickému dianiu sa začal venovať v roku 1847, ako zástupca prešovskej kapituly sa zúčastnil na poslednom uhorskom stavovskom sneme.
O politické, spoločenské a národné pomery Ukrajincov v Uhorsku sa začal bližšie zaujímať po vypuknutí buržoáznej revolúcie a nadviazal kontakty s predstaviteľmi ukrajinského politického života.V roku 1848 sa stal členom skupiny A. Dobrianského v Prešove, ktorá viedla ukrajinské národné a politické úsilie v revolučnom Uhorsku a vypracovala prvý národný politický program Ukrajincov v Uhorsku v duchu ich zjednotenia s Ukrajincami v Haliči. Výrazne prispel k organizačnému a kultúrnemu rozvoju národného života Ukrajincov v Uhorsku, spolupôsobil pri tvorbe základov ich národného obrodenia. Alexander Duchnovič na jednej strane uznával príslušnosť ukrajinského obyvateľstva Uhorska a Halíče k východným Slovanom, na strane druhej neuznával ich ukrajinskú národnú príslušnosť. Rovnako bol odporcom ukrajinského jazyka a vzniku spisovného jazyka z niektorých nárečí. Presadzoval však liturgický jazyk doplnený o nárečové výrazy. Je považovaný za za jedného z hlavných tvorcov koncepcie samostatného rusínského národa na východnom Slovensku, Zakarpatskej Ukrajine a Halíči.
V roku1849 bol zvolený za člena župného výboru Šarišskej župy. V roku 1850 založil v Prešove literárny spolok s významným vzdelávacím poslaním, ktorý viedol do roku 1953. Mesto sa tak stalo na začiatku 50. rokov 19. storočia strediskom národného života Ukrajincov v Uhorsku. V tomto období založil prvú požičovňu kníh, vydal tri ročníky almanachu Pozdravlenje Uhorskich Rusinov a prvý ukrajinský kalendár. Za dôležité považoval vzdelávanie predovšetkým mladej generácie. Študentov učil v rodnom jazyku, v škole venoval pozornosť poznaniu základov poľnohospodárskych prác, osobitne záhradníctva a ovocinárstva. Je autorom viacerých učebníc, ktoré boli dlhé roky jedinými príručkami používanými v ukrajinských školách. Je tiež autorom prvého šlabikára s názvom Narodnaja pedagogija v poľzu učiľišči i učitelej seľskich.
Napísal, resp. zostavil rukopisnú zbierku Privitatae cogitationes, ktorá obsahuje práce 20. a 30. rokov a poskytuje celkový obraz umeleckej tvorby spisovateľa a básnika týchto rokov. V roku 1862 za pomoci nadšencov založil v Prešove Spoločenstvo svätého Jána Krstiteľa, ktoré podporovalo v štúdiu na stredných a vysokých školách schopných žiakov z chudobnejších vrstiev obyvateľstva.
Alexander Duchnovič bol aj prívržencom slovenského národného hnutia v kultúrnej a organizačnej práci, čerpal z neho skúsenosti a podnety. S jeho predstaviteľmi udržiaval styky najmä na východnom Slovensku. Členmi jeho literárneho spolku boli aj J. Záborský, P. Kellner, B. Nosák. Prispieval do slovenskej tlače. Na znak priateľstva k Slovákom napísal po slovensky báseň Toast. O jeho buditeľskej činnosti písali J. M. Hurban, J. Botto, Sasinek a i. B. Nosák mu venoval v roku 1854 báseň.

Z Duchnoviča žijeme dodnes

Treba povedať, že Alexander Duchnovič je pre Rusínov dodnes veľkou persónou o čom svedčí nielen dodnes fungujúce rovnomenné divadlo v Prešove no napríklad aj obnovený spolok svätého Jána Krstiteľa (Obščestvo sv. Joana Krestiteľa), ktorý sa usiluje nielen o duchovnú obrodu Rusínov no taktiež vynakladá úsilie na prekladanie bohoslužobných textov do rusínskeho jazyka.
Po 150. rokoch môžeme skonštatovať, že i napriek skutočnostiam ktoré Rusínov zmietajú nielen na východe Slovenska sú Duchnovičove idey silne zakorenené v národe, z ktorého aj on sám pochádzal.

http://www.antonak.eu/alexander-duchnovic-narodny-buditel-rusinov-aj-150-rokov-po-smrti/
Zverejnenie komentára